Utýraný jezdecký kůň na Českolipsku

Nemusím byť psychológ, aby som takýchto denne stretol desiatky.Tá váha nenávisti, ktorú na sebe tí sociopati nosia, sa zviditeľní na ich tvári a reči.Sú to ľudia neschopný nadviazať kontakt.Spolužiaka som mal takého, poľovník, takže ešte mal k tomu povolenie, aby mohol zabíjať zvieratá a robil to s radosťou! Trest za vraždu zvieraťa, by mal byť taký istý, ako za vraždu človeka, lebo keď vyjde z basy, potom môžu nasledovať deti, ktoré pôjdu domov zo školy.Už bude neskoro na ospravedlnenie sa rodičom za zlyhanie a zlé zákony.Musia byť pod celoživotným dozorom, zbaviť svojprávnosti.Nikto to nepochopí, kto nechová zviera 5-6 rokov, každé ráno sa zobudíte a je stále pri vás.Vnímate ho ako člena rodiny, a niekto ho zabije, pre svoje vlastné potešenie, vychutnáva si tú bezbrannosť, to je najvyšší stupeň, ihneď si zaslúži bez akéhokoľvek vyšetrovania zbavenie svojprávnosti.Nevie sa vyjadrovať, je zaostalý a nevie či je mu ľúto.Bolo mu to ľúto aj keď ho týral ? Nie, čo cítil ? Cítil radosť a veľkú chuť to spraviť znovu.Vidieť, že je chorý, pre spoločnosť nebezpečný, pre čo tu tolerujeme takýchto ľudí, prísnejšie kritéria a tresty, deti musia byť povinne už v škole pod dozorom psychiatra, už tam to je vidieť a nemusí byť človek génius.Často sú to práve šikanované deti, z ktorých vyrastú takéto indivíduá.