#7: -

Ja študujem magisterský stupeň a naša trieda je viacmenej zložená z ľudí, ktorí pracujú v špeciálnych školách, v materských školách pre detičky s autizmom, či majú "len" intergrovaného žiaka v triede plnej intaktných detí. Všetci moc dobre vieme, koľko driny sa skrýva za každým jedným krokom vpred (aj ak za ním zase prídu dva vzad) musíme vidieť každý úspech i malý a nenechať sa zlomiť chybami, ktoré naše deti robia. Myslím si, že aj vo všeobecnosti by malo platiť pravidlo, že pedagógovia by mali rozvíjať a hľadať to, čo deti-žiaci vedia a nie ich akýmkoľvek spôsobom "lapiť" pri chybe... a vyžívať sa v tom.

Na každej druhej prednáške sa učíme o šikane, vyháňame ju z našich pracovísk... Tak sa pýtam, na čo nám v profesijnom živote bude skúška, ktorá je čistá šikana? Čo nás naučí a odovzdá nám do života???? Budeme väčší profíci? Nemyslím si.

Je mi ľúto všetkých, ktorí tým museli prejsť, neviem či táto petícia k niečomu bude, ale podporujem ju a podpisujem sa. Verím že pán profesor má len čisté úmysly a snaží sa nám to takýmto spôsobom vryť do pamäti naveky, ale bohužiaľ u mňa to nefunguje. Nejde o to, čo sa učíme, ale o to, aby sme dostali zápočet. A je úplne jedno, či je človek na súkromnej alebo štátnej škole. Takýto systém sa asi nájde všade...

Niekedy si nie som istá, či je každý z mojich profesorov môj pedagogický kolega.